Preložených 100%

Hoborg

Quater chcel vidieť čo sa stane keď spraví tvorivú bytosť z veľkým srdcom. Quater teda novú bytosť pomenoval Hoborg čo znamená veľké srdce.

Len čo Hoborg dostal korunu, odišiel do prázdnoty a Quater ho z diaľky sledoval.

Hoborg chcel spraviť miesto kde by mohli žiť jeho bytosti. Napadlo ho že prázdnota by bola skvelým nebom nad jeho svetom, lenže na to aby ho mohol spraviť potreboval nejakú zem. Bola tu len jedna nepríjemná vec a to že niektoré jeho bytosti by mohli byť zlé. Hoborg totiž chcel aby sa bytosti ktoré stvorí mohli tešiť navždy, ale nechcel ich nútiť aby ho mali radi a poslúchali ho. Chcel aby mali slobodnú vôľu a mohli sa rozhodnúť robiť dobre alebo zle.

Ako nad tým všetkým rozmýšľal, rozhodol sa že spraví jednu bytosť, počká a uvidí či to bol dobrý nápad pred tým než bude pokračovať. Hobrog teda spravil model jeho sveta z plastelíny aby videl ako v skutočnosti vyzerá to čo si predstavoval.

Strávil asi dvadsať rokov nad projektovaním jeho sveta ktorý sa mal volať Overhood. Ale na jeho spravenie potreboval plastelínu takej kvality, že než by ju nazháňal trvalo by mu to štyristo rokov. Rozhodol sa teda že poprosí o pomoc Quatera.

"Quater, ďakujem že si mi dal takú dobrú korunu.. Všetko v mojom živote je nádherné ale chcel by som..." Hoborg si kľakol "Môžeš mi dať plastelínu najlepšej kvality?"
Quater sa zasmial,: "Čo je zlé na plastelíne ktorú som ti dal?"
Hoborg odopvedal: " Páči sa mi plastelína ktorú si mi dal, ale ja som chcel svoje bytosti spraviť iba z tej najlepšej lebo chcem aby žili večne. Plastelína ktorú si mi dal trvá iba pár tisíc rokov."
Quater bol ohromený. "Tu je priestor ktorý je taký veľký ako potrebuješ. Budeš si môcť vybrať najkratšiu cestu ku plastelíne a to by ti malo jej zháňanie naozaj veľmi zrýchliť."

Hobrog si prezrel priestor. "Oh, ďakujem ti Quater! Si veľmi štedrý!"

Hoborg hneď začal zháňať v priestore plastelínu. Čoskoro jej uvidel veľkú kopu ktorú potreboval na spravenie Overhoodu.

Odvtedy bol dlho každý deň rovnaký. Hoborg dlho pred východom slnka vyrazil aby mohol cestovať v chlade. Pred začiatkom cesty rozmýšľal o Quaterovi. Potom si svojím hlbokým hlasom spieval pesničky o plastelíne aká je dobrá na to čo chce spraviť. Po rannej ceste si chvíľu odpočinul a poobede znovu vyrazil. 

Keď cestoval 20 rokov, cítil sa veľmi osamelý. Našiel si teda kus pôdy na ktorej bol vinič. Hoborg si pod neho ľahol aby ho tienil. Bol z tejto rastlinky nesmierne šťastný. Ale ráno sa doplazil červ a zožral rastline všetky listy. Slnko potom svietio na Hoborga tak silne, že zoslabol a povedal: "Smrť by bola pre mňa lepšia ako takto žiť."

Hoborg nemohol nič robiť, len ležal. Potom začal len tak škrabať plastelínu. Zapáčilo sa mu to a tak povedal: "Škrabanie je pre mňa lepšie ako smrť!" A tak stále len škrabal a škrabal a škrabal.

Išlo mu to veľmi pomaly a tak až po niekoľkých rokoch naškrábal z plastelíny toľko špiny, že si z nej spravil hrudku.

Červ ktorý zožral viniču listy sa práve vyhrabal zo zeme a začal obdivovať hrudu špiny. "Oh, to je ale pekná hrudka špiny! To si spravil sám?"

"Áno." povedal Hoborg.

"Keby som bol tebou," povedal červ, "spravil by som viac hrudiek špiny a potom z nich spravil bytosti. Mimochodom, skutočne si videl tú kopu plastelíny ktorú ti Quater dal? Alebo ju len chceš vidieť lebo Quater povedal že tu je?"

Hoborg odpovedal: "Quater mi povedal že si tadiaľto môžem vybrať tú najkratšiu cestu ku plastelíne a tým si ušetrím pekných pár rokov cestovania. Ale ja už cestujem tak dlho..."

A červ povedal: "Tak naozaj si videl tú plastelínu alebo nie? A zaujímalo by ma, videl Quater tú plastelínu?" Hoborg začal v duchu rozmýšľať. "Naozaj som tam videl tú kopu plastelíny? Iba som o nej počul, nevidel som ju. Je pravda že kým som spravil túto hrudku trvalo mi to niekoľko rokov ale však ja mám času dosť a tu je naozaj veľa špiny.

Keď budem pokračovať v ceste, nemám žiadnu istotu že sa ku tej kope naozaj dostanem. Môžem vytvoriť Hrudkotvory a naplniť s nimi túto krajinu. Prvého Hrudkotvora spravím z tej hrudy čo som práve vyformoval."

Hoborg si kľakol na zem a začal v rukách miešať hrudu špiny aby ju obživol. Ako ju tak miešal odrazu sa začala pomaly hýbať. Hoborg sa vydesil a prestal miešať. Hrudkotvor bol príšerný. Najhoršie bolo že znevažoval to, že takýmto spôsobom ho spravil Quater. Hoborg dúfal že hrudka má v sebe iba málo života a ten po chvíli vyhasne. Zaspal s tým že už nikdy nebude robiť takéto ohavné veci.

Keď otvoril oči uvidel čosi strašné. Pri viniči bola nejaká hrozná vec ktorá bola žltá, pľuvala bahno a mala oči.

Hobrog si pretrel oči a zobudil sa. "Uf, ešte že to bol len sen." Oddýchol si. Zrazu uvidel že sa sem niečo z diaľky blíži. Najprv si myslel že je to jeho hrudkotvor, ale keď sa to priblížilo zistil že je to omnoho väčšie.

Bol to veľký robot. Hoborg si uvedomil že ho môže zašľapnúť! Rýchlo zobral povraz ale zistil že nie je dosť dlhý! V zúfalstve rýchlo zobral kus zo svojej hrudi a vyšúľal z nej povraz. Ten potom napol cez cestu. Robot si to všimol, zastavil a povedal: "Jaaaaaaa Bil. Jaaaaaaa Bil."

Hoborg naňho zareval: "Jaaaaaaa Hoborg. Ja som Hoborg."

Malá postavička ktorá vykúkala cez otvor v robotovi(bola trochu menšia než Hobrog a päťdesiat krát menšia ako Bil) ukázala na jeho hrudník a povedala: "Prosím ťa čo sa to s tebou porobilo???"

Hobrog sa pozrel na hrudník a uvidel že cez dieru ktorú tam teraz mal mu vidieť vnútornosti. Zvolal:"Dobrý Quater! Čo budem teraz robiť?"

Malá postavička si odopla opasok, dala ho do ruky Bilovi a ten ním zaviazal Hoborgovi ranu v hrudi. Potom zložil postavičku dolu. Tá povedala: "Ja som Wiliam." a Wiliam zobral povraz čo Hoborg vyšúľal a opatrne ho roztlačil do rany až sa zacelila.

Hoborg vstal a potriasol Wiliamovi rukou: "Ahoj Wiliam, ja som Hobrog a práve si mi zachránil život! Ďakujem ti!"

Wiliam na to nezareagoval a tak Hoborg usúdil že nebol úplne pri zmysloch ale aj tak mu bol vďačný.

O niekoľko dní sa Hoborg rozhodol že bude pokračovať v ceste. Spýtal sa Bila a Wiliama či by nechceli ísť s ním. Bil povedal: "Jaaaaaa Bil. Jaaaaaa Bil." a Wiliam si niečo nezrozumiteľné zafufňal popod nos.

Hoborg si pomyslel že s ním nechcú ísť tak im povedal "Čaute" a išiel. Ale bol prekvapený keď uvidel že Wiliam a Bil idú za ním! Hoborg sa ich neopýtal prečo, ale bol veľmi šťastný a znovu išiel ku kope plastelíny.

A tak sa s Wiliamom viezli vo Veľkom Robotovi Bilovi(Hoborg zistil jeho celé meno lebo ho mal vyryté vzadu na nohe). Hobrog zistil že Bil má v sebe prepínač "dobrý" a "zlý". Teraz bol nastavený na "dobrý" a Hobrog sa neodvážil zistiť čo sa stane keď ho prepne na "zlý", ale myslel si že to nieje dobrý nápad, vytvoriť bytosť ktorá vie riešiť všetko správne aj nesprávne.

Po niekoľkých rokoch všetci traja dorazili ku Kope platelíny. Bola nádherná a Hoborg zistil že je ešte kvalitnejšia ako plastelína z ktorej je on sám vyrobený! Hneď si dal dole korunu a začal formovať niekoľko kusov a Bil a Wiliam mu pomáhali. Hoborg usúdil že je tu dosť plastelíny na spravenie Overhoodu a asi dvetisíc bytostí.

Ibaže vtom zpozorovali že ku nim beží Tikberger. Tikberger je niečo strašne odporné a slizké. Hoborg zaryčal na Bila aby ho aj s Wiliamom zobral a aby s nimi rýchlo bežal preč(lebo Hoborg si už plastelínu zobral do koruny). Lenže Tikberger bol rýchlejší a tak už za chvíľu dohnal Bila lebo mal rád plastelínu a vedel že títo jej majú veľa.

Otvoril ostrým pazúrom Bilov ID panel. Hoborg zistil že Bil spomaľuje a ak niečo rýchlo nespraví zahynie. Odhodil teda veľkú hrudu z plastelíny. Zistil že mu zostalo dosť plastelíny na stredne veľý svet a pätsto bytostí. Problém však bol že Tikberger rýchlo pohltal všetku plastelínu a už bol znovu nebezpečne blízko za Bilom. Hoborg znervóznel a rýchlo mu hodil ešte jeden kus plastelíny. Keď Tikberger zjedol aj túto plastelínu tak výrazne spomalil. To bolo dobre lebo aj Bil už začínal spomaľovať. Nemohol totiž veľmi dlho rýchlo bežať.

Hobrog sa rozhodol že mu musí postačiť svet z dvadsiatimi bytosťami. Aj tam už teraz mal tak málo plastelíny že to výrazne obmedzilo jeho plány. Odhodil teda ešte niečo a keď to Tikberger zjedol, odkväcol na zem s bruchom plným na prasknutie.

Ďalej Bila riadil Hoborg. Po viacerých rokoch sa Hoborg s Wiliamom a Bilom vrátil naspäť a mal nápad ako vybuduje svet Neverhood ktorý bude trvať večne...

...a nič sa v ňom nepokazí.